reklama

Spoznajte viac Doru z knihy Blondína hľadá od Blanky Svobodovej

Blondína hľadá si získala miesto na našich knižných policiach. Spoznajte ju o niečo viac. Romanticko - humorná kniha odhaľuje jeden deň v živote ženy, ktorá sa registrovala do internetovej zoznamky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Poznáme to hádam všetky. Sklamané láskou niekedy prijímame riešenia, ktoré by sme za bežnej situácie odsudzovali. Presne to isté urobila Dora, ktorá sa tento krát prihlásila do online zoznamky.

Humorná, romantická, neskrotná. Presne taká je nová kniha od Blanky Svobodovej, Blondína hľadá, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Magna. Príbeh ponúka čitateľkám možnosť nazrieť do jedného dňa mladej, krásnej blondíny a jej novej známosti. Nájde kráska čo hľadá alebo navždy zanevrie na tento spôsob zoznámenia?

Blondína hľadá je kabelkovitá kniha, ktorá rýchlo prirastie k srdcu najmä dušou, ktorú v nej samotná autorka zanechala. Ak chcete viac spoznať Blanku a odpútať sa od bežnej reality, táto kniha je pre vás ako stvorená. Pozor však na zrádny koniec, ktorý prekvapil nejednu čitateľku. Čo si myslíte vy? Prehĺbi sa vzťah medzi Dorou a Adamom, alebo to skončí iba pri jednom dni?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poznáme to všetci, klasický vývin randenia – kvety, káva, oťukávanie, ďalšie stretnutie, bozk, ďalšia káva, ďalšie a dlhšie zvádzanie, milovanie… The end zoznamovaniu? Nuda! Dá sa to aj inak, intenzívnejšie a hneď. Keď šťastná náhoda zafunguje, do hodiny je všetko hore nohami a svet sa točí dvakrát rýchlejšie.

Pekná a schopná Dorota si prvýkrát v živote vyskúša internetovú zoznamku, a čuduj sa svete, vyjde to! Podľa mailov dokonalý Adam je na ceste k nej. Len to nepokaziť, nezakríknuť, predčasne sa neradovať…

Adam vyzerá byť zásahom do čierneho – borí Dorotine obavy, predsudky a zábrany. Veselý príbeh o tom, čo všetko sa (ne)môže stať počas dvadsiatich štyroch hodín. Detailne popísané okamihy, ako z virtuálnej náhody vzniká nový vzťah. Krehký začiatok s radostným očakávaním aj prízemnou obavou, len aby sa niečo nepokazilo. Motýle v bruchu, pobláznené hormóny, nalinajkovaný ružový zajtrajšok…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Znamená rýchly začiatok ešte rýchlejší koniec? Popasuje sa pokojná Dora s vopred nastaveným svižným tempom? Vznikne z prvotného vzplanutia láska na celý život?

Obrázok blogu
(zdroj: Vydavateľstvo Magna)

Ponorte sa do sveta online zoznamky a novej známosti

Kniha je rozdelená na niekoľko kapitol, ktorá je pre podnietenie fantázie čitateliek aj výstižne pomenovaná. Okrem názvu je zaujímavý však čas, ktorý odhaľuje, čo všetko naša Dora stihne počas svojho dňa zažiť. Začítajte sa do úryvku príbehu, ktorý pozná každá z nás.

14.00  

NIE NEBERIEM AKO ODPOVEĎ 

Opatrne vyklepávam sirôtky na pracovnú dosku záhradného stola. Korene majú prerastené skrz-naskrz. Chuderky, z čoho žili a kvitli? 

Čo najcitlivejšie oddeľujem trsy od seba. Usadím ich na kraj záhončeka. Ak majú ďalej rásť, porastú. Teraz, keď krásne kvitnú, ich rozhodne nevyhodím do kompostu, to teda nie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Novo kúpenú hlinu rozprestieram do tretiny kvetináčov. Stlačím plastové obaly pelargónií a verbien, tým sa uvoľnia a idú ľahšie von. Dávam ich do kvetináča a zasypávam po okraj zeminou. Ešte hlinu poriadne utlačím a zalejem. 

Polievam zásadne len zem, nie kvety ani listy. Tak ma to učila mama. Mama záhradníčka. U nás doma to vždy kvitlo ako v botanickej záhrade. Musím povedať, že som trochu umu snáď tiež zdedila, aj keď také kvetinové virtuozity ako mama som nikdy nedosiahla. 

Ona je majster a ja učeň. Možno raz… aj ja docielim to, že keď odkvitnú orgovány, začnú kvitnúť ruže a po nich fialová levanduľa. Snáď… Raz. Chcela by som to vedieť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Adama chápem, ak má cit a vzťah k prírode a záhrade, život v byte je trochu ako prežívanie. Sympatický chlap. Myslím si, že by sa mu u mňa páčilo. Určite. Som namyslená, však? Ale na svoju záhradu som hrdá, aj keď nie je dokonalá. 

„A kvôli komu nie je dokonalá?“ otočím sa na Atoma, ktorý sedí vedľa mňa. Privrie oči. 

„To nevadí, zlato, čúrať musíš, to je jasné… Nejaký fľakatý trávnik… Čert to ber, však?“ 

Atom zakrúti chvostíkom, ako keby vedel, o čom je reč. Atom je dokonalejší ako najdokonalejšia záhrada sveta. On je dušou tohto priestoru. 

Aj keby som mala mať namiesto trávnika betón natretý na zeleno, Atoma by som nevymenila. Asi som postihnutá. Postihnutá kvôli štvornohému nezištnému pohľadu a láske, ktorej sa mi od Atoma dostáva. Keď prídem naštvaná z práce a na klasickú kilometrovú prechádzku nemám silu, môj miláčik si ľahne na kožušinu a len gúľa očami. Chápeme sa. Chápeme sa aj bez slov. 

Kvetináče sú výstavne vysadené. Kúpiť biele pelargónie bol zásah do čierneho, na parapetách sa vynímajú parádne. Mám radosť, ktorú by neprežiaril ani dvadsaťkarátový diamant. 

Na okraji záhona lopatkou hrabem asi desať-centimentrové jamky, do nich lejem vodu, a keď vsiakne, dávam do každej trs rôznofarebných sirôtok. Zahrniem ich pôdou a ešte pri stonke polejem. Zdá sa, že nie sú ani zvädnuté. Snáď to prežijú a budú pekné celé leto a jeseň. 

Zvyšok kvetináčov nosím za dom. Macko položený na čiernom záhradnom ležadle ma priťahuje ako muchu mucholapka. Krotím sa, aby som po ňom nesiahla skôr, než donosím všetky verbeny. Necelú hodinu, alebo koľko teraz je, bez neho snáď vydržím, nie? Alebo nie? 

Tak, posledný kvetináč. Skoro s ním bežím. Rukami ušpinenými od hliny otváram notebook. Než nabehne prehliadač, utečie snáď rok. Wifi je v záhrade nejaká spomalená alebo čo. Ako naschvál! Mám dva nové maily. 

Nedočkavo klikám, akoby sa maily po neotvorení sa do hodiny mali vypariť. 

Od: niesomziadnypohodak@zoznam.cz 
Komu: strcprstskrzkrk@gmail.com 

Dorotka, mám nápad… Ale záleží na tebe a na tom, či máš dnes čas, či sa chceš zoznámiť, či máš náladu, či sa vážne chceš so mnou stretnúť… Ja by som si to nejako dokázal zariadiť. Mohol by som prísť za tebou. 

Jedným dychom čítam ďalší mail. Krv mi tuhne v žilách. Som napnutá ako struna. 

Od: niesomziadnypohodak@zoznam.cz 
Komu: strcprstskrzkrk@gmail.com 

Ak som moc trúfalý, tak prepáč… Ty vážne sadíš kvetiny tak dlho? No nič… Práve za mnou pribehla malá, popoludňajší spánok je za nami, idem sa jej venovať. Napíš, teším sa veľmi! Pa A. 

Vydychujem. No neda! Tomu hovorím ťah na bránku! Koľko hodín sa vlastne poznáme? Stačí si prehodiť pár mailov a mám mať schôdzku s absolútne neznámym človekom? Na druhej strane, každý je predsa najskôr úplne neznámy a postupne sa z neho stáva blízky, bližší, najbližší. A v tomto vžitom stereotype je pes zakopaný. POSTUPNE sa z človeka niečo stáva… Adamov štýl je na mňa moc hŕŕ. Hoci nie som typ spiacej panny, ktorú musí vyvolený rytier sto rokov dobývať, napriek tomu váham. 

Zamotaná situácia… Na druhej strane, na čo čakať? Na čo? Možno je lepšie zísť sa hneď na začiatku a príslušného vidieť, cítiť, vôbec prvotne spoznať a vysondovať, či tam NIEČO je. Zmenila by sa situácia, keby sme si s Adamom mailovali o týždeň dlhšie? Neviem… Možno, ale skôr nie. Rovnako by som ho chcela vidieť. Prvá schôdzka ukáže, či a či vôbec. Jedna hodina po boku s kýmkoľvek je viac ako tisíc mailov. 

Mám sa s Adamom zísť ešte dnes? Čo mi bráni? Rovnako žiadny program nemám. Ležala by som s rozčítanou knihou v záhrade, kým by sa nezotmelo, alebo kým by ma nezačali žrať komáre. 

Čo si však povie chlap, keď mu žena hneď prikývne, hoci len na nezáväznú schôdzku? Budem vyzerať ako chudinka, ktorá nemá na práci nič iné ako zúfalo čakať, kým o ňu niekto zavadí pohľadom (alebo niečím iným)? To nie je správne. Kto by chcel bábiku v kúte? 

Musím na to ísť inak. Šikovne. Šalamúnsky. Od lesa. Ako múdra horárka. Skúsim odpovedať napoly súhlasne. Uvidím, ako to vezme. Uvidím, či bude urputný, či sa zmieri s nijakou odpoveďou. Otestujem si vojačika v poli. Začína sa ostrá hra. 

Od: strcprstskrzkrk@gmail.com 
Komu: niesomziadnypohodak@zoznam.cz 

Ahoj, áno, vážne som sadila kvetiny, neklamala som! Až teraz som skončila. Misia kvetináče úspešne splnená. Adam, prekvapuješ! Ty máš dnes čas na randenie? Myslela som, že si s dcérkou… Síce už niečo večer mám, ale keby sme sa dohodli… 

Mail odoslaný. Len si, Adamko, lám hlavu! Pozriem sa na ruky znečistené od hliny. Odla-kované nechty, ktoré boli ešte včera krvavočervené, provokujúce, majú teraz prírodnú francúzsku mani-kúru. Rozumej – za nechtami blato, Francúzsko naopak. Ak by som dnes mala randiť, stálo by to veľa síl. A času. 

Od: niesomziadnypohodak@zoznam.cz 
Komu: strcprstskrzkrk@gmail.com 

Strážim dcéru, to je fakt… Ale poprosím rodičov. Bývam totiž u nich, vieš? A malú milujú, takže… Ale ak už máš niečo dohodnuté, môžeme to nechať na inokedy. Nechcem nič siliť. Záleží na tebe, len dopredu upozorňujem, že celý budúci týždeň budem mimo. Takže by sme sa mohli vidieť až o dva týždne. 

Aha, toto je iné. Trochu ultimátum. Ale možno práve fakt, že bude mimo, ma má naviesť, aby som dnes nebola mimo ja. 

V každom prípade vie, ako na mňa. Netlačí príliš silno, ale zdoláva ma. 

Nášľap za nášľapom zdolávam horolezeckú stenu postavenú z predsudkov, že s neznámym chlapom sa musím poznať x dní a potom sa môže NIEČO stať alebo nestať. 

Našťastie mám poruke istiace lano menom Amareto. Skúsim navrhnúť schôdzku v obľúbenej kaviarni. To je istota. Zásah do čierneho, teda do čiernej – lahodnej kávy. Nepoznám nikoho, komu by sa v Amarete nepáčilo. Keby sme sa nemali o čom baviť, vždy môžeme strčiť nosy do šálok s kávou.

Dominika Škerková

Dominika Škerková

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentka masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Rada píšem a preto si myslím, že založenie blog-u je to najlepšie riešenia. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu